Význam lokálnych produktov na Slovensku

Autor: Silvia Vajdíková | 7.6.2020 o 13:11 | Karma článku: 2,61 | Prečítané:  281x

"Povedz mi, čo ješ a ja Ti poviem, ako dlho budeš žiť. " Veľká pravda! Je dôležité jesť zdravé, lokálne potraviny.   

"Môžeme sa zaobísť bez poézie, bez umenia, zaobídeme sa bez priateľov, ba môžeme žiť i bez kníh, ale civilizovaný človek nemôže žiť bez jedla."

Potravinová sebestačnosť znamená, keď sa daná krajina snaží vyrábať všetky alebo väčšinu svojich potravín na domácu spotrebu. Ponuka potravín by mala postačovať na uspokojovanie potravinových požiadaviek svojho obyvateľstva. 

Cieľom vlády SR je efektívne využívanie potenciálu slovenska na zvýšenie potravinovej sebestačnosti a na zvýšenie podielu domácich potravín. Je dôležité zabezpečiť pre občanov kvalitné a bezpečné potraviny.  

Vláda SR považuje pôdu za národné bohatstvo. Nie je len základným predpokladom ekonomickej činnosti, ale je predovšetkým obmedzeným a ľahko zničiteľným zdrojom. 

Potravinová sebestačnosť do roku 1989

Poľnohospodárstvo a potravinárstvo bolo výkladnou skriňou starého režimu našej krajiny.

Počas socializmu sa rozvinulo záhradkárčenie. Ovocie a zeleninu si občania pestovali sami.

V 70. a 80. rokoch chovali družstevníci ošípané a kŕdle hydiny. Množstvo vidiečanov chovalo dobytok. Nachovali ho z trávy, ktorá rástla v záhradkách, v záhumienkoch, kde pestovali kukuricu, kŕmnu repu. Táto hospodárska činnosť bola režimom prezentovaná ako náležitá voľnočasová aktivita pracujúcich. Bola náležitá, pretože prispievala k potravinovej sebestačnosti.

Obilie, mlieko a väčšinu mäsa vyrábali družstvá a štátne majetky.  Zemiaky a chmeľ zostali v pamäti generácií, ktorá zažila socializmus, ako plodiny, kde sa počas brigád rodili prvé lásky. V osemdesiatych rokoch už neboli rady na mäso. Problémom bol sortiment a celoročná ponuka ovocia a zeleniny. Citrusy a banány bývali vo výročité sviatky. 

Po druhej svetovej vojne sa Európa rozdelila na západ a východ. Východné krajiny mali problém nakúpiť a doviezť potraviny zo západných krajín. Československo sa snažilo zabezpečiť si čo najviac surovín vo vlastnej krajine. Jedným z krokov, ktoré k tomu mali prispieť, bol aj zákon o jednotných roľníckych družstvách. 

Potravinová sebestačnosť dnes 

V súčasnosti sa na území Slovenska dováža množstvo potravín. Hlavne bravčové a hovädzie mäso. Z domácich produktov sme zostali sebestační len v produkcii mlieka, cukru, vajíčok a nápojov. Importované ovocie a zelenina sú predčasne zberané - vizuálne síce pekné, ale chuťovo nič moc. Dovážame a pritom máme najlepšie podmienky na pestovanie jabĺk. 

Slovensko opustilo jednu cestu výroby potravín a tú druhú ešte len hľadá.

Slovensko by mohlo mať aj dosť rastlinných tukov a olejov, repkové či slnečnicové semená sa však vyvážajú k trom z našich susedov. Kedysi sa o zemiakoch hovorilo, že sú druhým slovenským chlebom. Dnes sa na Liptove, Spiši a v Šariši pestujú iba okrajovo. 

Nostalgicky spomíname na éru prednovembrových družstiev s vysokou zamestnanosťou, ktoré mali sýpky plné obilia a farmy plné zvierat. (Hlavne staršie generácie) 

V poslednom období sa k slovu hlásia mladí, začínajúci a rodinní farmári. Viacerí z nich sú úspešní. Je tu nová generácia vysokoškolákov zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Objavujú sa ľudia, ktorých unavilo mesto a vidia šancu lepšieho života v návrate na pôdu. (Z denníka Pravda)

Najviac slovenských potravín ponúkajú obchodné siete COOP Jednota a CBA.

Je dôležité bojovať za podporu potravinovej sebestačnosti, družstevníctva na štátnej úrovni, zakotvenie ústavnej ochrany pôdy a predovšetkým obmedzenie importu nekvalitných potravín, zvýšiť ich kontrolu, čo znamená aj reguláciu voľno-trhovej ekonomiky. Dosiahnuť však tieto ciele bude beh na dlhé trate.

"Nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili."

Agrospol Boľkovce v okrese Lučenec

Agrospol Boľkovce sa okrem chovu zvierat a obrábaniu pôdy venuje aj spracovaniu produktov živočíšnej a rastlinnej výroby v obnoviteľnom zdroji energie. Sú najväčším slovenským chovateľom ošípaných. Ich dôležitou oblasťou je aj rastlinná výroba. Obhospodárujú 1 160 hektárov ornej pôdy, kde pestujú rôzne plodiny

YEME

Odporúčam vám vypočuť si rozhovor s Petrom Varmužom, generálnym riaditeľom a majiteľom Yeme, na funrádiu v nedeľnej talkshow, ktorá bola nedávno odvysielaná.

Misiou YEME je priniesť na slovenské stoly skutočné kvalitné, poctivé a prevažne lokálne potraviny. Snažia sa podporovať lokálnych výrobcov, aby vytvárali prostredie prajné kvalite a poctivosti. Je to jediný recept na úspech. 

Ponúkajú chlieb, mäso bez svinstiev, mlieko zo slovenských fariem, čerstvé bagety, kávu, produkty bez lepku a laktózy, bio a ručne pestovanú zeleninu, kvalitnú vinotéku, prírodnú kozmetiku a iné. 

Ich plnohodnotné potraviny nájdete v štyroch predajniach v Bratislave.

Zavádzajú množstvo ekologických opatrení. Odpad z ich obchodu dokážu zrecyklovať. Zaviedli vlastný zero-waste centrum. Používajú kompostovateľné bioobaly, veľkokapacitný priemyselný kompostér. Snažia sa maximálne minimalizovať svoj odpad. 

Prečo je dôležité kupovať lokálne slovenské výrobky? 

Práca a vzťahy - kúpou slovenských výrobkov dávate primárne prácu svojim susedom, známym, spoluobčanom. Je dôležité, aby sme si pomáhali navzájom. 

Domáce zisky - domáce firmy a farmy na rozdiel od zahraničných nevyvážajú zisky von a tak ostane viac vyrobeného bohatstva na Slovensku.

Kultivácia krajiny - slovenskí farmári sa starajú o našu krajinu. Úrodná, obrobená a skultivovaná zem je oveľa krajšie miesto na život a lepšie funguje jej ekosystém. 

Udržiavanie tradícií - lokálni výrobcovia udržiavajú tradíciu produkcie potravín, o ktoré nie je záujem na medzinárodnom trhu, no my si ich stále vážime a žiadame. 

Citlivejší prístup - ľudia, ktorí sú na Slovensku doma majú citlivejší prístup k tomu, ako tu podnikať, ako sa starať o svoju krajinu, ako platiť dane. 

 

Mohla by som takýchto predajní, ktoré sa snažia vyrábať naše výrobky s láskou k životnému prostrediu, vymenovať mnoho. Farmfoods, NÁŠ DVOR, FRESHBOX a veľa iných, ktoré predovšetkým uprednostňujú slovenských výrobcov, ktorí vyrábajú lokálne zdravé potraviny. 

Či je Slovensko dostatočne potravinovo sebestačné nech si posúdi každý sám. Určte sme na tom boli omnoho lepšie pred rokom 1989 kde potravinová sebestačnosť dosahovala až 90 %. Čo sa vlastne stalo? Sú ľudia pohodlnejší? Môže za to dnešná uponáhlaná doba? Alebo cena, ktorá motivuje poľnohospodárov produkovať potraviny? 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Hrozby zabrali, ľudia prišli. Oravčania stáli v radoch už pred testovaním

Tri a pol percentu doteraz testovaných odhalili nákazu.

Život na Slovensku sa opäť obmedzuje, začína sa miernejší lockdown (prehľad)

Zákaz vychádzania sa netýka cesty do práce, na Orave a v Bardejove treba aj test.


Už ste čítali?